Od nášho najstaršieho pôvodu ľudia používali sklo, najmä na západe. Zatiaľ čo Orientálci sú hrdí na svoje veľké úspechy v keramike, obyvatelia západu tiež dosahujú úžasný pokrok v sklárskej technológii a inováciách. Sklo sa v dejinách považovalo za druh drahých šperkov vyrobených človekom. Jeho cena však po priemyselnej revolúcii zaznamenala voľný pokles.
Prírodné sklo
Prírodné sklo sa vytvára, keď sa horniny topia v dôsledku vysokoteplotných javov, ako sú sopečné erupcie, údery blesku alebo dopady meteoritov, a potom sa ochladia a stuhnú dostatočne rýchlo, aby bolo možné v sklovitom stave zamrznúť štruktúru podobnú tekutine. Obsidián je jedným z najbežnejších a najznámejších prirodzene sa vyskytujúcich skiel. Je to druh tmavej horniny, ktorá pochádza zo sopiek bohatých na ľahšie prvky, ako je kremík, kyslík, hliník, sodík a draslík. Ako obsidiánové zlomeniny s ostrými hranami sa v staroveku často používal na výrobu sekacích a prepichovacích nástrojov, ako sú nože, hroty šípov alebo zbrane.
Skoré sklo
Táto história skla vyrobeného človekom siaha do roku 4000 pred naším letopočtom. Archeologické dôkazy naznačujú, že prvé pravé syntetické sklo vyrobili starí Egypťania. Ľudia v Úrodnom polmesiaci dostali náhodou pri výrobe keramiky malé množstvo skla.
Ďalšia legenda hovorí, že Feničania sú prvým národom, ktorý zistil, ako vyrábať sklo. Plinius starší zapísal neúmyselný objav. "Raz sem zavolala loď patriaca obchodníkom so sódou, takže príbeh pokračuje a rozložili sa pozdĺž brehu, aby si pripravili jedlo." Neboli tam žiadne kamene, ktoré by im podopierali hrnce na varenie, a tak pod ne ukladali hrudky sódy zo svojej lode. Keď boli tieto horúce a zmiešané s pieskom na pláži, tiekli potoky neznámej kvapaliny a toto bol pôvod skla. “ V tom čase bol slávny fenický pohár. Féničania prilepili matricu z piesku alebo mletej hmoty, potom na povrch skleneného výrobku položili plátky filé alebo farebný prášok, aby ho ozdobili; po vychladnutí pred leštením natreli vnútornú časť piesku alebo podlahového produktu, ktorý tvoril matricu.
Sklené sklo však bolo zriedka priehľadné a často obsahovalo nečistoty a nedokonalosti. Skutočné sklo sa objavilo až roku 1500 pred naším letopočtom. V neskorej dobe bronzovej došlo v Egypte a západnej Ázii k rýchlemu rastu technológie výroby skla, ale sklenené nádoby boli stále zriedkavé a mohli si ich dovoliť iba šľachtici a veľmi bohatí. Niektoré nádoby boli zasvätené chrámom a svätyniam, iné sa našli v hrobkách. V nasledujúcich tisíckach rokov sa sklo začalo stávať špičkovým luxusom v stredomorskej oblasti.
Vývoj technológie skla
V klasickej ére
Je to obdobie, v ktorom prosperovala grécka aj rímska spoločnosť a vyvíjala silný vplyv v Európe, severnej Afrike a západnej Ázii. Veľký proces sa v tejto dobe uskutočnil aj v technológii skla.
Fénické väzby s Grékmi prebehli hlboko, čo prispelo k rozšíreniu skla. Od 4. pred Kr. Do 2. pred Kr. Sa v Grécku postupne rozvíjala technológia výroby skla a potom bola vynájdená technika tvárnenia jadra. Skladá sa z vybudovania jadra z odnímateľného materiálu - pravdepodobne zmesi hliny, bahna, piesku a organického spojiva - okolo kovovej tyče. Jadro sa potom pokryje roztaveným sklom, a to buď ponorením, alebo pretiahnutím sklenenej nite cez jadro pri jeho otáčaní. Nádoba sa opakovane ohrieva a na plochej kamennej doske sa vytáča alebo valcuje. Výzdoba vo forme sklenených nití sa potom navlečie a vtlačí do povrchu marterovaním, zvyčajne po česaní alebo pretiahnutí kovovým čapom alebo háčikom do cikcaku, pierka alebo iného vzoru. Kovová tyč sa následne odstráni a nádoba sa žíha. Po vyškriabaní jadra sa rukoväť ráfika a gombíky základne aplikujú (ak je to potrebné) po ďalšom prehriatí.
V tom čase bolo známe aj rímske sklo. Inteligentní a inovatívni Rimania vytvorili techniku fúkania skla v roku 50 pred n. Pozostáva z nafukovania roztaveného skla pomocou fúkacej trubice (dlhej asi 1,5 m) z akejsi sklenenej bubliny, ktorú je možné na praktické alebo umelecké účely tvarovať do sklenených výrobkov. Tento revolučný vynález umožnil ľahšiu, rýchlejšiu výrobu skla (dokončenie sklenených predmetov v tvare jadra zvyčajne trvalo 45 minút až hodinu) a lacnejšiu výrobu. Sklenené nádoby sa tak stali nevyhnutnosťou v každodennom živote a mohli si ich dovoliť aj obyčajní ľudia. Na dekoráciu boli teda vynájdené ďalšie jemné a vynikajúce druhy skla, ako napríklad cameo sklo a mozaikové sklo. Nabudúce uvediem podrobný úvod.

















